OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
Následky havárie
TOPlist

!NÁSLEDKY HAVÁRIE!

Počas výbuchu černobyľského reaktora a požiaru uniklo z reaktoru dvestokrát viac radiácie, ako sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki dohromady.

Kontaminácia

V prvých hodinách bolo najviac zasiahnuté mesto Pripjať, vybudované len pár kilometrov od elektrárne pre potreby jej zamestnancov. V dobe havárie tu žilo okolo 50 000 obyvateľov. Namiesto toho, aby ich čo najskôr evakuovali, vyslali vedúci predstavitelia do mesta zosilnené policajné jednotky, ktoré mali zabrániť úteku obyvateľov. Evakuácia mesta Pripjať začala až 26 hodín po havárii. Balenie a sťahovanie obyvateľov tak prebiehalo v čase, kedy bola úroveň radiácie v ovzduší absolútne najvyššia počas celej doby havárie.

Najsilnejšie zasiahnuté boli priľahlé oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Z tridsaťkilometrovej zóny okolo elektrárne bolo evakuovaných 130 tisíc obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny.“ Celková plocha územia, kde je kontaminácia vyššia ako 37 000 Bq/m2 [1 Bq predstavuje jednu vyžiarenú rádioaktívnu časticu za sekundu], čo je úroveň vyžadujúca zvláštny režim, presiahla 120 000 km2. Dodnes tu žije asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Nemajú inú voľbu.

Rádioaktívny mrak sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov a postupne kontaminoval celú Európu. Odhaduje sa ale, že viac ako polovica celkového objemu uniknutej rádioaktivity zasiahla územie mimo spomínaných troch štátov. Najmenej v ďalších štrnástich krajinách Európy boli nájdené miesta kontaminované nad úroveň 37 000 Bq/m2: v Bulharsku, Česku, Fínsku, Taliansku, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, Slovensku, Slovinsku, Švédsku a Švajčiarsku.

Hlavným zdrojom radiačného zaťaženia obyvateľov sa stali izotopy jódu I-131 (polčas rozpadu 8 dní), cézia Cs-134 (polčas rozpadu 2 roky) a cézia Cs-137 (polčas rozpadu 30 rokov). Vzhľadom na polčasy rozpadu predstavuje po dvadsiatich rokoch, aj pre nasledujúce desaťročia najväčšiu záťaž cézium Cs-137. V koncentrácii prevyšujúcej 4 000 Bq/m2 zamorilo približne 40 % územia Európy, z toho aj niektoré slovenské okresy.

Napríklad v Škótsku na severe Veľkej Británie je dnes stále 374 fariem, ktoré podliehajú zvláštnemu režimu, pretože ovce majú v mäse príliš vysoké hodnoty cézia.

Ľudské obete

Celkovo 600 až 800 tisíc ľudí, väčšinou mladých vojakov, sa podieľalo na likvidácii havárie a bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25 tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Počet obetí, ktoré Černobyľ spôsobil a ešte spôsobí, nedokáže nikto spočítať. Problém s určením presného počtu spočíva v tom, že jednotlivé štúdie používajú rôzne vstupné odhady, sú založené na odlišných metódach a vychádzajú z rozdielnych predpokladov. Ucelená epidemiologická analýza nie je možná, pretože množstvo štatistických údajov – najmä z čias Sovietskeho zväzu – nie je dostupná, zmizla, alebo sa považuje za málo vierohodnú. Pokiaľ vyradíme extrémne odhady, potom rôzne vedecké štúdie predpokladajú od 9000 do 475 000 ľudských obetí. Najčastejšie závery a asi najpravdepodobnejšie hodnoty sa pohybujú v niekoľkých desiatkach tisíc (30 až 60 tisíc).

Vôbec najnižší odhad úmrtí spôsobených Černobyľom uvádza Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Tá v roku 2005 publikovala závery, že kvôli Černobyľu zomrie „iba“ štyri tisíc ľudí. Odvolávala sa pritom na správu spracovanú asi stovkou expertov WHO, ktorí však odhadovali 9335 úmrtí.

Zavádzajúce informácie a bagatelizácia zo strany MAAE sú podľa názoru Greenpeace spôsobené schizofréniou jej poslania, pretože sa má starať o bezpečnosť a zároveň podporovať rozvoj jadrovej energetiky. Z tohto dôvodu sa snaží dôsledky černobyľskej tragédie znižovať. Za zmienku stoja slová Morrisa Rosina, pôsobiaceho v rokoch 1981-1996 na oddelení MAAE pre jadrovú bezpečnosť (zástupca riaditeľa): „Jadrové elektrárne považujem za zaujímavý zdroj energie, aj keby sa mala černobyľská nehoda opakovať každý rok.“ (Le Monde, 28. 8. 1986)

Tvorba webových stránok na WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok